bound ppl. a.1 (older ‘boun’, ‘bun’ of Norse origin)
1.
ready, prepared 3H6 II. iv. 3,
Ham. I. v. 6
“I am bound to
hear,”
III. iii. 41
“a man to double
business bound,”
Lr. III. vii. 11.
2.
intending to go
Err. IV. i. 3
“ To
Persia,”
Cor. III. I. 53, Ham. IV. vi.
10, “ for England,”
Sonn. lxxxvi. 2.