brag vb. (the foll. are rare uses; 2 peculiar to S.)
1.
to boast of, vaunt Cor. I. viii. 13, Cym. V. iii. 93.
2.
to talk with just
pride “of”
Rom. I. v. 71
“brags of him To be a
virtuous . . . youth,”
II. vi. 31.